Lonelines - kapitola 1 - Kolobeh je zastavený

26. dubna 2009 v 19:59 | YuukiCross |  Lonelines













Diel: 1
Kapitola: Kolobeh zastavený (eng.:cycle is terminated)
Obrázok: by DarkNin
Príbeh: by DarkNin

Ako každý deň, som mala povinnosti.Ráno som ani nemala čas sa poriadne naraňajkovať,a tak som si ryžové chlebíčky zobrala na cestu.
Je to ako jediný veľký kolobeh mojho života, odkedy pracujem iba v nemocnici. Život je nudný, a tak som naozaj rada, že kedy-tedy mám nejakú stupídnu misiu.
Naruta som už nevidela dva roky. Rada by som vedela, ako sa mu v živote darí.
Po ceste vždy, ako každý deň... prechádzam parkom,aj keď je to dlhšia cesta do nemocnice.
Rada si uchovávam spomienky, pretože iba tie ma držia pri živote. "Sasuke...-kun"- povzdychla som si, a prešla okolo spráchnivelej lavičky.
Aspoň, že tá tu zostala...keď padla celá Konoha, po útoku Peina. Jeho sny a maniere o miere zničili naše životy.
Neznášam bezcieľny boj...neznášam keď ľudia v nemocnici plačú, že stratili svoju rodinu. Snažím sa im pomocť najlepšie,
ako sa len dá.
I tento deň začal opakovaním si tých istých slov. Vošla som do ošetrovne, a vybalila kufrík s náčiním a novými obväzmi.
Niekedy som musela prestať myslieť na seba, pretože by sa mi podlomili nohy a už nikdy by som nevstala.
Presne o šiestej som otvárala svoju malú ošetrovňu. I keď som bola
pod Kageho velením, jednala som niekedy nezávisle.
Predsa som si musešla užiť aj nejaký ten luxus. Pred rokom som si tento priestor prenajala.
I keď sa tu každý bil o najlepšiu pozíciu po zruinovaní Konohy.Dnes si budujem život podľa vlastných predstáv.
často sa mi stáva, že myslím na niečo iné a robím úplne inú vec. Ošetrujem pacientku a myslím na to všetko. To všetko čo sa stalo za tých päť rokov.
To všetko stále a stále dookola. Stále si myslím, že mi niečo uniklo. Injekciou som jej vstrekla medicínu a zalepila leukoplastom.
Vtom, mi do ošetrovne vletel ANBU člen.
"Mohli ste aspoň zaklopať! Mám tu pacienta!" Neznášala som nevítanú návštevu. Nikdy som nemala rada, keď mi chlapíci v maskách rušia moj slobodný život.
Nikdy to neveštilo nič dobré. Iba misiu.
"Prepáčte za to vlánamie-"..."No veď zato!"Prehovorila som arogantným tónom.
"Tsunade vás potrebuje, čaká vás v kancelárii"
"Už dávno niesom pod jej velením! Jednám samostatne! Predsa som len ne vyššom postavení ako si ty! Som ANBU i medic ninja a vážená kunoichi! Potrpím si na vlastnom súkromí. Keď je to také vážne, treba iba zaklopať! Nič viac nchcem!" Zahundrala som si popod nos, a chlapík s maskou razšej zacúval a odišiel.
"Prepáč mi Katsuju, ale liečbu presúvam. Popros o doliečenie v Konožskej nemocnici. Mám misiu" Napísala som potvrdenku, a zmizla z dohľadu.
Pacientka sa asi ešte z toho šoku spamätávala.
Zašla som ešte na skok domov. Poumývala som sa a šla za Tsunade.
Cestou som stretla Temari, ktorá práve prišla zo Suny.
"Koban wa Temari!"Nahodila som milý úsmev, ako sa na pravú kunoichi patrí.
"Aj tebe Sakura-chan!" Temari sa na mňa usmiala, čo bolo za dosledku....asi mala iba veľmi veľmi dobrý deň.
Nadšene ku mne podišla a poriadne si ma prehliadla.
"Nó, vidím, že je z teba riadna žena!" Zachichotala sa ale v tom "Nevšimla si si na mne niečo zvláštne? Si predsa doktorka"
Neviem síce čo malo byť za dosledku toho že sa točila okolo vlastnej osi, ale vtedy mi to docvalko...
"Preboha! Temari! Ty si tehotná!" Jasala som úžasom a Temari nežne objala
"Nepreberaj mi nastávajúcu!" Ozval sa za mnou známy hlas.
"Shikamaru!!" Temari ma ...takmer...odsotila no jej oči jasali úžasom. Aspoň niekto má krásny život.
Otočila som sa a ironicky dodala "Nemal by si pred tehotnou mamičkou fajčiť cigary!" Dodala som a rýchlosťou odbrnkla cigaretku...a samozrejme
ako to ja rada robím...zašliapala!
"Aaach...to bola moja posledná! Mohla si mi ju iba uhasiť!" Povedal takmer rudý Shikamaru
"Už sa stalo!" Pozrela som sa s ľakkosťou na vyhasnutý špačok už nepoužiteľnej cigary.
"No ták drahý, nehnevaj sa!Našej malej to nijako neprospeje!" Shikamaru si iba flegmaticky povzdychol a Temari ho pobozkala.
"Dobre teda, ja už pojdem. Tsunade odomňa niečo chce." Zvrtla som sa...
"Nejednáš už rok samostatne? Popravde si už dlho nijakú misiu nerobila...zvládneš to?"prehlásil Shikamaru ustráchane.
Iba som sa usmiala "O mňa sa nestaraj....máš predsa iné starosti nemám pravdu?" Žmurkla som na Temari.
Cestou som premýšľala, či aj ja niekedy budem mať pokojný život. Nikdy som si to nechcela priznávať, ale aj ja potrebujem niekoho po boku.
Nebol tu ani moj najlepší priateľ Naruto a...Sasuke...na toho sa spoľahnúť nedá. Neukázal sa v Konohe už šesť rokov.
Namiesto toho má v pláne zabiť mňa i Naruta a bez váhania... je to blázon....šialenec. Pre neho sa nedajú nájsť privlastňujúce slová.
Je to proste v skratke hľadaný ninja S-obtiažnosti. A to nielen fyzicky ale i v láske. Jeho duch proste nieje na tento cit stavaný...
Je predrogovaný nenávisťou voči okoliu. I keď ono za to nemože.
Konečne som prišla do kanclu ako keby mojej staršej sestry.
"Vieš Sakura..." zatvorila som dvere a pozrela na kopce papierov "...občas mi chýba Shizune. Už si neviem rady s ničím"
I keď to u Tsunade nebolo nikdy vidno, mala všetkého plné zuby. Stratila tretinu obyvateľov Konohy, najlepšiu kamarátku...i svoju lásku.
Ale nemienila sa vzdať!Vlastne ten istý prípad čo ja...možno, že povinnosti sú to jediné, čo nás obe drží pri živote.
"Tak Sakura, budem ťa musieť vyrušiť z vlastného života. Mám pre teba misiu"
Roztiahla plán mapy a prstom ukázala na červeno označené miesto.
"Tam tvoja nová práca začína!"
"Otogaruke?"V tom som zneistela...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♥g@bíšhek♥ ♥g@bíšhek♥ | Web | 26. dubna 2009 v 20:09 | Reagovat

ahojky hlasla by jsi pro me pls tady?http://nasblogiisek.blog.cz/0904/1-kolo-sonb jsem tam jako ♥g@bíšhek♥ diky a i se muzes podivat na muj blogec a dat komentik diky paa
ps:sry za reklamu:-)!!a plsik zapoj se jesi budes chtit do bleskowky
jo a ete neco mas hezunkej blogec a dess

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama