Lonelines - kapitola 3 - Dotyk

26. dubna 2009 v 20:08 | YuukiCross |  Lonelines














Diel: 3
Kapitola: Dotyk (eng.: Touch)
Obrázok: by DarkNin
Príbeh: by DarkNin
Pre prečítanie klikni na "Celý článek"




Replay:
Vtom na mňa niekto zaútočil...SAKRA!
"Myslíš na Sasukeho...však?" -Ozval sa za mnou tichý a neuveriteľne pokojný hlas.
No do frasa! Sakra! Kdo to preboha je?
Zahnala som sa, ale v zadu nikto nebol. Schytila ma panika. Sníva sa mi to? Kto to je? Prečo sa toho tak bojím???

Epizóda 3...
Zahmlelo sa mi pred očami. Vycítila som, že to je genjutsu. Nič som nevidela, no aj napriek tomu, som sa sústredila na okolité zmysly dúfajúc, že tie ešte zasiahnuté neboli.
Zatvorila som oči a sústredila sa na sluch. Počula som každý pohyb, každý nádych. Presne tak, ako ma to Tsunade učila. Zahnala som sa a BUM!
Počula som iba praskot stromov... snažila som sa identifikovať nepriateľa, no nešlo to. Moj náraz bol veľmi hlučný.
Nevedela som, kde sa nachádzam. Nevedela som kde je nepriateľ. Nevidela som úplne nič.
Znova som sa sústredila na sluch. Treskot stromov utíchol... vtom napravo odomňa praskol konár a znova som sa zahnala....
Po údere som cítila, že to bol klon... pretože sa po náraze s mojou päsťou rozplynul.
"Sakra!" ...Zahundrala som...no v tom zápätí som dostala ranu do brucha a do nohy. Sklesnutá na hrubom konári som čakala na smrť.
"Si šikovná...aj napriek tomu, že máš onemené zmysly, si na dobrej úrovni" ozval sa spoza mňa hlas
"Kto sakra si?" Zmätene som sa otáčala, i keď som vedela že nič neuvidím
V tom sa nepriateľ dotkol mojej modrinovej tváre a pohladil ju.
"Ty si jediná, kto mu dokáže pomocť z bolesti" Povedal, a zasiahol ma ihlicou.
I keď som nevidela, cítila som, ako mi ranou prúdi rýchly jed. Zostala som nehybne sedieť, aby sa moc rýchlo nerozšíril.
"Si vzdelaná...bude ťa škoda" Povedal tichým a bezstrarostným hlasom."No pri tomto jede je to jedno. Tak či tak upadneš do kómatu"
Cítila som, ako chabnem, a moje telo ma už nechcelo viac počúvať. Dotyčný ma zobral do rúk.
Pri poslednom vneme, som cítila známu voňu. Bola to voňa niekoho, koho som poznala. Že by to bol.... to nieje možné.... Sasuke??
"Sasuke...." zašomrala som už takmer nezrozumiteľne...a ďaľej som upadla do tmavého spánku...
...Nepamätala som si už viac nič...
Zobudila som sa na to, že mi bola neúnosná zima. Chcela som sa načiahnúť po moju obľúbenú hebkú deku, no v pomykove som zistila,
že niesom vo svojej v izbe, dokonca ani v Kohohe a najhoršie bolo na tom to, že som vobec nevedela kde som.
...
Vtom, som si spomenula na to, čo sa stalo pred tým, než som omdlela.
Pozrela som sa na miesto zásahu jedom. Bolo ošetrené a obviazané.
Bola som priviazaná na strom chakrovými vláknami pred mrazivou nocou ma chránil iba plášť. No zbohom...kde som ten plášť len videla??
"Akatsuki!!" Snažila som sa to zašomrať, ale moj strach všetko zničil a tak som to skor zakričala.
V panike som sa snažila vytrhnúť z chakrových vláken, no v tom som počula praskanie konárov a v tom momente som si uvedomila, že sa už preč nedostanem.
"Tak,...už si sa prebrala" Zaznel jej v ušiach jeho tlmený hlas
"Neodpovedal si mi na otázku!" Snažila som sa pomocou kunaia a zostávajúcej chakry prerezať vlákna. "Kto si?" spýtala som sa po druhý krát.
"Na to ti nemusím odpovedať."
"Tak aspoň ukáž svoju tvár, nech vidím, s akým zbabelcom mám tu česť.
Preboha! Už sa správam ako Naruto!...Nemožem byť taká hruba, neviem akú má protivník veľkú chakru a rozsah schopností.
Takže...čo všetko o ňom viem? Absolútne nič. Dnes už pomaly každý používa zbrane ako jedy a kunaie či shurikeny a ihlice.
Podľa jeho rozváženia by som si typla, že je to veľmi skúsený ninja. Neukazuje svoju silu hneď. Je na úrovni. Dokonca mi nechce ukázať ani svoju tvár.
Je veľmi opatrný a nechce urobiŤ žiadnu chybu.
"hm" vydýchol si a podľa zvukov sa oprel o strom z druhej strany
"Si výnimočná keď spíš"
Čo tým chela sakra povedať...VÝNIMOČNÁ...snaží sa hovoriť v hádankách?
V tom som sa mykla. Chytil sa mojej ruky. Od začiatku vedel, že sa snažím prerezať vláknami k slobode.
Jemne mi rytil ruku, zobral kunai a hodil ho do prostriedku vedľajšiho stromu. Kunai sa predral skrz strom.
Áno, chcel si overiť ako uvažujem. Či som len obyčajná študentka, alebo kunoichi na úrovni. Overoval si moje schopnosti najnenápadnejšie, ako to len šlo.
"Čo tu robí dievča ako si ty?"
"Mám prácu"
"Prácu?"
"Hai"
"Si opatrná, ale nie veľmi"
"Zaujímavé"
"Nič viac nepovieš?"
"Nie" povedala som najkľudnejšie ako som vedela, i keď mi srdce bilo o dušu
Povzdychol si...
"Tak, dúfam že som ťa neunavil"
Postavil sa a začal uvoľňovať vlákna... pekne postupne.
"Ešte sa uvidíme... Sakura Haruno"
Zmizol v prachu a ja som tam ešte stále sedela...
"Ako sakra vedel moje meno??!"
Pokračovanie nabudúce, :) prosím okomentuj.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama